Historia języka słowackiego z elementami gramatyki historycznej

obowiązkowe

Student powinien posiadać dobrą znajomość języka słowackiego, umożliwiającą lekturę tekstów naukowych z zakresu historii języka oraz percepcję zabytków językowych. Słuchacz powinien również znać i rozumieć podstawowe fakty dotyczące historii społeczno-politycznej oraz kultury Słowacji.

w sali

Celem przedmiotu jest ukazanie roli i miejsca języka w perspektywie dziejów Słowacji i narodu słowackiego, jak również prezentacja najistotniejszych zjawisk prowadzących do ukształtowania się obecnej postaci języka literackiego.

1. Rané predspisovné obdobie, kultúrny jazyk našich predkov v 10. a 11. storočí, staroslovienčina, staroslovienske písomníctvo, prehľad osobností v ranom predspisovnom období

2. Staršie predspisovné obdobie, latinčina na Slovensku, cirkevná slovančina na východnom Slovensku, čeština na Slovensku, slovakizovaná čeština, osobnosti v staršom predspisovnom období

3. Mladšie predspisovné obdobie – kultúrna západoslovenčina, kultúrna stredoslovenčina, kultúrna východoslovenčina, normalizovaná kultúrna slovenčina, osobnosti v mladšom predspisovnom období

4. Spisovné obdobie – bernolákovské obdobie, kodifikácia bernolákovskej spisovnej slovenčiny, pravopis a jazyková stavba bernolákovčiny

5. Osobnosti v bernolákovskom období, polemiky a kritiky v bernolákovskom období

6. Štúrovské obdobie – charakteristika, kodifikácia štúrovskej spisovnej slovenčiny, pravopis a jazyková stavba spisovnej štúrovskej slovenčiny

7. Polemiky a kritiky v štúrovskom období, osobnosti štúrovského obdobia

8. Porovnanie textov v bernolákovskej a štúrovskej spisovnej slovenčine – Ján Hollý Svatopluk, Samo Chalupka Mor ho!, Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko

9. Reformné obdobie – vymedzenie, spisovná kodifikácia po reforme, osobnosti po reformnom období

10. Matičné obdobie – vymedzenie, úprava Hattalovej kodifikácie, osobnosti v matičnom období

11. Martinské obdobie – vymedzenie, martinský úzus, Cambelova kodifikácia, jazyková situácia na začiatku 20. storočia, kodifikačná činnosť Jozefa Škultétyho, osobnosti v martinskom období

12. Medzivojnové obdobie – spisovná slovenčina v Česko-slovenskej republike (1918 – 1939), jazyková situácia v 20. a 30. rokoch 20. storočia, Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1931, osobnosti jazykovedy v medzivojnovom období

13. Súčasné obdobie – spisovná slovenčina v Slovenskom štáte (1939 – 1945), spisovná slovenčina v obnovenom česko-slovenskom štáte, jazyková situácia na Slovensku, Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1953, jednotlivé roviny systému spisovnej slovenčiny

14. Vedecký výskum slovenčiny, kodifikácia normy, jazyková kultúra, úzus – norma – kodifikácia, osobnosti slovenskej jazykovedy

15. Spisovná slovenčina po r. 1989 a po vzniku Slovenskej republiky r. 1993 – výskumné tendencie, osobnosti súčasnej jazykovedy

KAČALA, Ján – KRAJČOVIČ, Rudolf. 2006. Prehľad dejín spisovnej slovenčiny. Martin : Matica slovenská, 2006. 223 s. ISBN 80-7090-813-0.

KRAJČOVIČ, Rudolf. 1988. Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava : SPN, 1988. 344 s.

KRAJČOVIČ, Rudolf – ŽIGO, Pavol. 2006. Dejiny spisovnej slovenčiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 252 s. ISBN 80-223-2158-3.

KRAJČOVIČ, Rudolf – ŽIGO, Pavol. 1999. Príručka k dejinám spisovnej slovenčiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. 192 s. ISBN 80-223-1298-3.

ŽIGO, Pavol. Perspektívy a osudy Štúrovej kodifikácie. In Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra. Historia Nova 10. [online] Bratislava : Stimul, 2016, s. 108 – 118. Dostupné na internete: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino10.pdf.

1. Wiedza

a) rozumieć sytuację językową j. słowackiego w kontekście jego historii

b) określić podstawowe etapy historii języka słowackiego.

2. Umiejętności

a) ocenić wpływ poszczególnych postaci historycznych na rozwój języka narodowego i docenić rolę języka w narodowości,

b) zinterpretować znaczenie poszczególnych faz rozwojowych języka,

c) wskazać źródła historyczne w poszczególnych fazach rozwoju języka narodowego.

Zaliczenie wykładu: obecność (możliwe dwie nieobecności w semestrze). W przypadku większej liczby opuszczonych zajęć, należy przed przystąpieniem do egzaminu zaliczyć wykład.

Ocena ciągła: Analiza tekstów historycznych, egzamin ustny.